Odvážna dievčina z ostrova

Pre učiteľov sobotnej školy: Tento príbeh je určený na sobotu 9. mája.

Autorka: Gina Wahlen

Keď sa koncom 80. rokov otvorila adventistická klinika, na Zanzibare takmer neboli žiadni adventisti siedmeho dňa. Toto je príbeh o tom, ako sa dievča menom Jesse stalo jednou z prvých adventistiek na ostrove.

Jessina mama sa necítila dobre. Bola slabá a chorá. Preto išla do adventistickej kliniky, aby zistila, či jej lekár môže pomôcť.

Lekár dal mame lieky a ona sa uzdravila.

Bola taká šťastná!

Ale po chvíli sa mama opäť necítila dobre. Bola slabá a chorá. Tak znovu išla na kliniku. Lekár jej dal ďalšie lieky a ona sa uzdravila.

Teraz bola naozaj šťastná!

Mala rada lekára a sestričky. Boli takí milí a starostliví. Chcela, aby jej 13-ročná dcéra bola v spoločnosti milých a starostlivých ľudí. Chcela, aby Jesse pracovala ako dobrovoľníčka na klinike.

„Mám dcéru menom Jesse,“ povedala mama lekárovi. „Chcela by som, aby tu po škole pracovala. Mohli by ste to zariadiť?“

Lekár súhlasil.

„Priveďte ju sem a uvidíme, čo vie robiť,“ povedal. „Možno by mohla upratovať alebo pomáhať iným spôsobom.“

Matka priviedla Jesse na kliniku.

„Teraz je vaša,“ povedala lekárovi.

A tak Jesse začala po škole dobrovoľne pracovať na klinike.

Spočiatku umývala podlahy a vynášala smeti. Bola šikovná a starostlivá pracovníčka a všetci ju mali radi.

Jesse sa dobrovoľníctvo na klinike tiež páčilo. Myslela si, že lekár a sestričky sú veľmi milí a starostliví. Dokonca jej dávali zadarmo obedy v podobe chleba a rýb. Najviac sa jej páčil mäkký biely chlieb zvaný boflo. Na Zanzibare mal každý rád boflo.

Keď lekár a sestričky videli, že Jesse je dobrá pracovníčka, požiadali ju, aby pomáhala s ďalšími vecami na klinike. Dôverovali jej.

Jesse dobrovoľne pracovala na klinike jeden rok. Potom dobrovoľne pracovala druhý a tretí rok. Počas tej doby robila všetko, čo robili lekár a sestry. Chodila dokonca aj na bohoslužby na klinike. Ona a jej rodina verili v Ježiša, ale neboli adventisti.

Potom niekto na klinike pozval Jesse, aby sa dala pokrstiť a stala sa adventistkou.

Odmietla.

Uplynulo nejaký čas a niekto iný pozval Jesse, aby sa dala pokrstiť.

Znova odmietla.

Jesse sa vlastne chcela dať pokrstiť. Milovala Ježiša, ale mama nechcela, aby vstúpila do adventistickej cirkvi.

Keď ju niekto po tretíkrát pozval, aby sa dala pokrstiť, Jesse nedokázala odmietnuť. Celým svojím srdcom chcela byť pokrstená.

O krátky čas neskôr bola Jesse pokrstená vo vodách Indického oceánu. Bola jednou z prvých ľudí žijúcich na Zanzibare, ktorí vstúpili do Cirkvi adventistov. Mala 17 rokov.

Matka bola rozzúrená, keď to zistila, a vyhrážala sa, že Jesse vyhodí z domu.

Ale Jesse mala jasno.

„Rozhodla som sa, že toto je cesta, ktorou chcem ísť,“ povedala.

Jesse potom mnohokrát prišla do kliniky so slzami v očiach. Prosila o veľa modlitieb, ale nikdy nezmenila názor.

Dnes Jesse pracuje na klinike ako zdravotná sestra. Má adventistického manžela a majú dve adventistické deti. Je veľmi šťastná, že sa ako dievča prihlásila ako dobrovoľníčka na klinike. Táto skúsenosť navždy zmenila jej život.

Jedným z misijných projektov na tento štvrťrok je ambulancia Cirkvi adventistov siedmeho dňa na Zanzibare, o ktorej je reč v dnešnom príbehu. Vaše príspevky pomôžu zlepšiť vybavenie kliniky. Ďakujeme vám za štedré príspevky na tento dôležitý projekt