Zachránený z ulíc

Pre učiteľov sobotnej školy: Tento príbeh je určený na sobotu 7. marca.

Ako to Gracelyn Ban Lloydovej rozprával Dennis Lului

Dennis bol teenager, ktorý žil vo veľkomeste Port Moresby v Papue-Novej Guinei. Jednej noci prišiel domov neskoro, potom čo strávil čas s priateľmi na ulici. Matka na neho čakala, bola znepokojená a nahnevaná.

Dennis nechcel počúvať. Kto si, že mi hovoríš, čo mám robiť? pomyslel si . Bol nahnevaný. V hĺbke duše sa cítil smutný a osamelý.

Keď mal Dennis tri roky, odišiel bývať k starým rodičom. Matka ho milovala, ale bolo pre ňu ťažké starať sa o neho. Dennisov otec nevenoval svojej rodine potrebnú pozornosť a podporu. Keď matka porodila ďalšie dieťa – Dennisovu sestru – urobila smutné rozhodnutie nechať ho u svojich rodičov.

Dennisovi starí rodičia boli milí adventisti siedmeho dňa. Milovali Dennisa, ale Dennisovi chýbali mama a otec.

Keď mal Dennis 11 rokov, trávil veľa času na ulici. Skúšal alkohol a drogy. Dokonca predával drogy. Myslel si, že jeho noví priatelia z ulice mu dávajú pocit, že niekam patrí.

O niekoľko rokov neskôr sa matka vrátila do Dennisovho života. Ona, jej nový manžel a Dennisova mladšia sestra mu všetci chceli pomôcť. Matka mu dala jedlo, peniaze a oblečenie. Dennis však jej pomoc nechcel. Stále bol nahnevaný.

Matka to nevzdala. Skúsila všetko – dokonca aj kričanie a bitie –, ale nič nezabralo. Čím viac sa snažila, tým viac sa Dennis hádal.

„Čo chceš, aby som urobila?“ kričala matka. „Čo som ti urobila?“

Dennis sa cítil vnútorne zranený. Opustila si ma. Prečo by som ťa mal počúvať? pomyslel si.

Vtedy Boh prehovoril k matkinmu srdcu. Cítila, ako jej hovorí: „Dal som ti toto dieťa a len ja mu môžem pomôcť.“

Matka teda prestala Dennisa karhať a namiesto toho sa za neho začala modliť. Pripravovala mu jeho obľúbené jedlá. Keď Dennis zostal dlho vonku, matka na neho čakala a modlila sa za neho. Keď prišiel domov, našiel na stole tanier s teplou kokosovou ryžou a kuracím mäsom – tie najlepšie kúsky boli pripravené práve pre neho.

Niečo sa začalo meniť v Dennisovom srdci. Po mnohých jedlách a modlitbách začal cítiť lásku. Keď mal 26 rokov, vrátil sa k uctievaniu Boha a dal sa pokrstiť. Hoci jeho nevlastný otec už zomrel, Dennis bol rád, že sa dožil jeho krstu.

O rok neskôr ho Dennisov strýko, vedúci cirkvi, pozval, aby mu pomáhal viesť malú cirkev. Dennis pracoval tri roky. Potom ho pastor požiadal, aby študoval na Omaura Adventist School of Ministry. Tam sa Dennis učí, ako učiť dedinčanov pestovať potraviny a pripravovať jedlá. Učí sa tiež ďalšie spôsoby, ako zdieľať Ježiša s ostatnými.

Dennis vyrastal v meste, takže život na dedine je pre neho nový. „Musel som sa naučiť, ako pestovať zeleninu a variť jedlo,“ povedal.

Teraz chce Dennis pomáhať iným rodinám, aby boli silné a plné nádeje. „Ako dieťa z rozvrátenej rodiny som niekedy nemal dosť jedla ani peňazí na školu,“ povedal. „Ale teraz chcem pomáhať iným, aby mali šťastné domovy – v tomto živote aj v nebi.“

Ľuďom ako Dennis môžete pomôcť príspevkom do Trinástej sobotnej zbierky, známej aj ako Štvrťročná misijná zbierka. Táto špeciálna zbierka pomôže študentom Adventistickej školy ministerstva v Omaura naučiť sa, ako slúžiť Ježišovi a ostatným v Papue-Novej Guinei. Ďakujeme za vašu vernú zbierku!