Kapitola 5
1
Docela počuť, že je medzi vami smilstvo, a to také smilstvo, o jakom ani medzi pohanmi neslýchať, aby mal ktosi ženu svojho otca.
2
A vy ste nadutí, a nie aby ste sa radšej boli rozžialili, aby ten, ktorý spáchal taký skutok, bol vylúčený zpomedzi vás.
3
Lebo ja hoci neprítomný telom, ale prítomný duchom, už som usúdil, ako čo by som bol prítomný, toho, ktorý to tak spáchal,
4
v mene našeho Pána Ježiša Krista, keď sa sídete i s mojím duchom, s mocou našeho Pána Ježiša Krista,
5
vydať takého satanovi na záhubu tela, aby bol duch spasený v deň Pána Ježiša.
6
Nie je dobrá vaša chvála. Či neviete, že málo kvasu nakvasuje celé cesto?
7
Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom, tak ako ste nenakvasení. Lebo veď i náš veľkonočný Baránok je zabitý za nás, Kristus.
8
A tak sväťme, nie v starom kvase ani v kvase zlosti a nešľachetnosti, ale v nekvasenom čistoty a pravdy.
9
Písal som vám v liste, aby ste sa nemiešali so smilníkmi,
10
ale nie vôbec so smilníkmi tohoto sveta alebo s lakomcami a s dráčmi alebo s modlármi, pretože by ste museli vyjsť zo sveta.
11
Ale teraz som vám písal nemiešať sa, keby sa niekto menoval bratom a bol smilník alebo lakomec alebo modlár alebo nadávač alebo opilec alebo dráč, s takým ani nejesť.
12
Lebo čože je mne do toho, aby som mal súdiť aj tých, ktorí sú vonku?! Či vy nesúdite tých, ktorí sú vnútri?
13
A tých, ktorí sú vonku, súdi Bôh. Vylúčte toho zlého sami zpomedzi seba!
Kapitola 6
1
Či sa opováži niekto z vás, kto má spor s iným, súdiť sa pred nespravedlivými a nie pred svätými?
2
Alebo či neviete, že svätí budú súdiť svet? A jestli vy máte súdiť svet, či ste nehodni rozsúdiť veci, ktoré sú najmenšie?
3
Či neviete, že budeme súdiť anjelov? A jako potom nie veci časného života?!
4
Keď tedy máte súdy o veci časného života, ktorých nemajú za nič vo sbore, tých posaďte, aby súdili!
5
Vám na zahanbenie hovorím. Či tak vonkoncom nieto ani jedného múdreho medzi vami, ktorý by mohol rozsúdiť medzi svojimi bratmi?
6
Ale brat s bratom sa súdi, a to pred neveriacimi!
7
Už je tedy celkom nedostatok u vás, že máte súdy medzi sebou. Prečo radšej netrpíte krivdy? Prečo radšej nenesiete škody?
8
Ale vy krivdíte a škodíte, a to bratom!
9
Alebo či neviete, že nespravedliví nezdedia kráľovstva Božieho? Nemýľte sa, ani smilníci ani modlári ani cudzoložníci ani mäkci ani samcoložníci
10
ani zlodeji ani lakomci ani opilci ani nadávači ani dráči nezdedia kráľovstva Božieho.
11
A to ste boli niektorí, ale ste sa umyli, ale ste posvätení, ale ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.
12
Všetko smiem, ale nie všetko prospieva; všetko smiem, ale ja nebudem ničím ovládaný.
13
Pokrmy bruchu a brucho pokrmom, ale Bôh zkazí i brucho i pokrmy. No, telo nie smilstvu, ale Pánovi a Pán telu.
14
A Bôh vzkriesil i Pána i nás vzkriesi svojou mocou.
15
Či neviete, že vaše telá sú údami Kristovými? Či tedy mám vziať údy Kristove a urobiť ich údami smilnice? To nech sa nestane!
16
Alebo či neviete, že ten, kto sa pripojuje k smilnici, je s ňou jedným telom? Lebo, hovorí, tí dvaja budú jedno telo.
17
A ten, kto sa pripojuje k Pánovi, je s ním jeden duch.
18
Utekajte pred smilstvom! Každý hriech, ktorý by vykonal človek, je mimo tela. Ale ten, kto smilní, hreší proti svojmu vlastnému telu.
19
Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji?
20
Lebo ste vykúpený za veľkú cenu. Nože tedy oslavujte Boha svojím telom a svojím duchom, čo je oboje Božie.
Kapitola 7
1
A čo do toho, o čom ste mi písali, dobre by bolo človekovi nedotýkať sa ženy.
2
Ale pre smilstvá nech má každý svoju vlastnú ženu, a každá nech má svojho vlastného muža.
3
Muž nech preukazuje žene povinnú dobroprajnosť a podobne aj žena mužovi.
4
Žena nemá v moci svojho vlastného tela, ale muž; a podobne ani muž nemá v moci svojho vlastného tela, ale žena.
5
Neukracujte sa navzájom, iba ak čo z obapolného súhlasu na čas, aby ste stihli na pôst a na modlitbu, a zase sa vedno sídite, aby vás nepokúšal satan pre vašu nezdržanlivosť.
6
Ale to hovorím ako pripustenie a nie ako nariadenie.
7
Lebo by som chcel, aby boli všetci ľudia ako i ja sám; ale každý má svoj vlastný dar od Boha, jeden tak a druhý inak.
8
A však hovorím neženatým, nevydatým a vdovám, že dobre im, keď zostanú jako i ja.
9
Ale ak sa nevedia zdržať, nech sa oženia, poťažne vydajú, lebo je lepšie oženiť sa, poťažne vydať sa než horieť.
10
A ženatým, poťažne vydatým, prikazujem, nie ja, ale Pán: Žena nech neodchádza od muža.
11
A keby aj odišla, nech zostane nevydatá, alebo nech sa smieri s mužom. A muž nech neopúšťa ženy.
12
A ostatným hovorím ja, nie Pán: Ak má niektorý brat neveriacu ženu, a volí bývať s ním, nech jej neopúšťa.
13
A zase žena, ktorá má neveriaceho muža, a on volí bývať s ňou, nech neopúšťa muža.
14
Lebo neveriaci muž je posvätený ženou, a neveriaca žena je posvätená mužom, bratom. Ináče by vaše deti boly nečisté, ale teraz sú sväté.
15
Ale ak neveriaci ide ta, nech ide. V takých veciach brat alebo sestra nie je rabom, ale ku pokoju nás povolal Bôh.
16
Lebo veď čo ty vieš, ženo, či zachrániš muža? Alebo čo ty vieš, mužu, či zachrániš ženu?
17
Každý len tak, ako mu udelil Pán, každý, jako ho povolal Bôh, tak nech chodí, robí a žije. A tak nariaďujem vo všetkých sboroch.
18
Je niekto povolaný obrezaný? Nech neberie na seba neobrezanosti. Je ktosi povolaný v neobriezke, nech sa neobrezuje.
19
Obriezka nie je ničím, ani neobriezka nie je ničím, ale zachovávanie prikázaní Božích.
20
Každý nech zostáva v povolaní, v ktorom je povolaný.
21
Si povolaný jako sluha? Nedbaj na to; ale ak tiež môžeš byť slobodný, radšej použi.
22
Lebo v Pánovi povolaný sluha je oslobodený Pánov; podobne aj povolaný slobodný je sluha Kristov.
23
Kúpení ste za drahú cenu. Nebuďte sluhami ľudí!
24
Každý, v čom je povolaný, bratia, v tom nech zostáva u Boha.
25
O pannách nemám nariadenia Pánovho, ale poviem, čo myslím, ako taký, ktorý dostal milosrdenstvo od Pána byť verným.
26
Nazdám sa tedy, že je to dobré pre terajšie ťažkosti, že je dobré človekovi, aby bol takto.
27
Si priviazaný k žene? Nehľadaj rozviazania. Si rozviazaný, prostý ženy? Nehľadaj ženy.
28
Ale keby si sa oženil, nezhrešil si. A keby sa panna vydala, nezhrešila; ale takí budú mať trápenie v tele. No, ja vás šetrím.
29
Ale to hovorím, bratia, že čas je krátky, aby ostatne aj tí, ktorí majú ženy, boli, jako keby ich nemali;
30
a ktorí plačú, jako čo by neplakali; a ktorí sa radujú, jako čo by sa neradovali; a ktorí kupujú, jako čo by tým nevládli;
31
a ktorí používajú tento svet, ako takí, ktorí nezneužívajú. Lebo ta ide spôsob tohoto sveta.
32
A chcel by som, aby ste boli bez starostí. Neženatý stará sa o to, čo je Pánovo, jako by sa ľúbil Pánovi;
33
ale ten, kto sa oženil, stará sa o veci sveta, jako by sa ľúbil žene.
34
A je rozdiel aj medzi ženou a pannou. Nevydatá sa stará o to, čo je Pánovo, aby bola svätá i telom i duchom; ale tá, ktorá sa vydala, stará sa o veci sveta, jako by sa ľúbila mužovi.
35
Ale to hovorím na váš vlastný užitok, nie aby som vám zahodil slučku na krk, ale aby ste sa slušne a stále pridŕžali Pána bez rozptýlenia mysle.
36
Ale ak niekto myslí, že neslušne robí voči svojej dcére - panne, ak by mala nevydatá prejsť svoj kvetúci vek, a jestli treba, aby sa tak stalo, nech urobí, čo chce, nehreší; nech sa vydajú.
37
Ale ten, kto stojí pevný vo svojom srdci a nie je nútený, ale má moc ohľadom svojej vlastnej vôle a usúdil to vo svojom srdci, zachovať svoju pannu, dobre robí.
38
A tak tedy i ten, kto vydáva svoju pannu, dobre robí, i ten, kto nevydáva, lepšie robí.
39
Žena je viazaná zákonom, dokiaľ žije jej muž; ale keby zosnul jej muž, je slobodná a môže sa vydať, za koho chce, len nech je to v Pánovi.
40
Ale je blahoslavenejšia, keď zostane tak, podľa mojej mienky. A nazdám sa, že i ja mám Ducha Božieho.