Kapitola 2
1
A ja, keď som k vám prišiel, bratia, neprišiel som vo vznešenosti slova alebo múdrosti zvestujúc vám svedoctvo Božie.
2
Lebo som nebol usúdil vedieť niečo iné medzi vami krome Ježiša Krista, a toho ukrižovaného.
3
A ja som bol u vás v slabosti a v bázni a triasol som sa mnoho.
4
A moja reč a moja kázeň nezáležala v presviedčavých ľudskej múdrosti slovách, ale v dôkaze Ducha a moci,
5
aby vaša viera nebola v ľudskej múdrosti, ale v moci Božej.
6
A múdrosť hovoríme medzi dokonalými, ale nie múdrosť tohoto sveta ani kniežat tohoto sveta, ktoré hynú;
7
ale hovoríme múdrosť Božiu v tajomstve, skrytú, ktorú predurčil Bôh pred veky na našu slávu,
8
ktorej neznal nikto z kniežat tohoto sveta, lebo keby boli poznali, neboli by Pána slávy ukrižovali.
9
Ale jako je napísané: Čoho oko nevidelo a ucho nepočulo a čo na srdce človeka nevstúpilo, čo všetko Bôh prihotovil tým, ktorí ho milujú.
10
Ale nám Bôh zjavil skrze svojho Ducha. Lebo Duch zpytuje všetko, aj hlbiny Božie.
11
Lebo kto z ľudí vie, čo je v človekovi krome ducha človeka, ktorý je v ňom? Tak ani vecí Božích nepoznal a nezná nikto, iba Duch Boží.
12
A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko nám je z milosti darované od Boha,
13
čo aj hovoríme, no, nie učenými ľudskej múdrosti slovami, ale učenými od Svätého Ducha, s duchovnými vecmi duchovné porovnávajúc.
14
Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať.
15
Ale duchovný človek posudzuje všetko a sám nie je posudzovaný od nikoho.
16
Lebo kde kto poznal myseľ Pánovu, ktorý by ho učil? No, my máme myseľ Kristovu.
Kapitola 3
1
A ja som vám, bratia, nemohol vravieť ako duchovným, ale jako telesným, ako nedospelým v Kristu.
2
Mliekom som vás napájal, a nemohol som vás kŕmiť ťažkým pokrmom, lebo ste ešte nemohli zniesť, ale ešte ani teraz nemôžete,
3
lebo ste ešte vždy telesní. Lebo kde je medzi vami závisť, zvada a rôznice, či azda nie ste telesní a nechodíte podľa človeka?
4
Lebo keď hovorí niekto: Ja som Pavlov, a iný: Ja Apollov, či azda nie ste telesní?
5
Ktože je tedy Pavel a kto Apollo krome toho, že sú služobníkmi, skrze ktorých ste uverili? A to každý, jako mu dal Pán:
6
ja som sadil, Apollo polieval, ale Bôh dal vzrast,
7
takže nie je ničím ani ten, kto sadí, ani kto polieva, ale Bôh, ktorý dáva vzrast.
8
A ten, kto sadí, i ten, kto polieva, sú jedno, a každý dostane svoju vlastnú mzdu podľa svojej vlastnej práce.
9
Lebo sme Božími spolupracovníkmi; Božou roľou, Božou stavbou ste.
10
Podľa milosti Božej, ktorá mi je daná, jako múdry staviteľ položil som základ, a iný stavia naň. Ale každý nech hľadí, jako naň stavia.
11
Lebo iný základ nemôže nikto položiť mimo toho, ktorý je položený, ktorým je Ježiš Kristus.
12
A jestli niekto stavia na ten základ zlato, striebro, drahé kamene, drevo, seno, slamu -
13
jedného každého dielo vyjde najavo, pretože to ten deň ukáže, lebo sa zjaví v ohni. A jedného každého dielo, jaké ktoré je, sám ten oheň zkúsi.
14
Ak ostane niečie dielo, ktoré postavil na základ, dostane mzdu;
15
ak zhorí niečie dielo, bude mať škodu, a on sám bude zachránený, ale tak ako skrze oheň.
16
Či neviete, že ste chrámom Božím, a že Duch Boží prebýva vo vás?
17
Ak niekto kazí chrám Boží, toho zkazí Bôh; lebo chrám Boží je svätý, ktorým ste vy.
18
Nech nikto sám seba nezvodí! Ak sa domnieva niekto medzi vami, že je múdry na tomto svete, nech je bláznom, aby bol múdry.
19
Pretože múdrosť tohoto sveta je bláznovstvom u Boha. Lebo je napísané: Ktorý lapá múdrych v ich chytráctve.
20
A zase: Pán zná myšlienky múdrych, že sú márne.
21
A tak nech sa nikto nechváli ľuďmi. Lebo všetko je vaše,
22
buď Pavel buď Apollo buď Kéfaš buď svet buď život buď smrť buď prítomné veci buď budúce, všetko je vaše,
23
a vy ste Kristovi, a Kristus Boží.
Kapitola 4
1
Nech tak myslí o nás človek ako o služobníkoch Kristových a o správcoch tajomstiev Božích.
2
Tu ostatne sa vyhľadáva u správcov, aby bol ktosi najdený verný.
3
A mne je to najmenším, aby som bol vami súdený alebo ľudským súdom. Ale ani sám seba nesúdim,
4
lebo nie som si ničoho povedomý, ale tým nie som ospravedlnený; no, ten, kto ma súdi, je Pán.
5
A tak nesúďte ničoho pred časom, dokiaľ neprijde Pán, ktorý aj osvieti skryté veci tmy a zjaví úmysly sŕdc, a vtedy bude mať jeden každý chválu od Boha.
6
Ale toto, bratia, som povedal v podobenstve vzťahom na seba a na Apolla, pre vás, aby ste sa na nás učili nemyslieť nad to, čo je napísané, aby ste sa nenadúvali jeden za druhého proti inému.
7
Lebo kto ťa robí rozdielnym od iného? A čo máš, čo by si nebol dostal? A jestli si aj dostal, prečo sa chváliš, ako keby si nebol dostal?
8
Už ste nasýtení, už ste zbohatli, bez nás kraľujete, a bárs by ste len kraľovali, aby sme aj my s vami spolu kraľovali.
9
Lebo mám za to, že nás apoštolov vykázal Bôh za najposlednejších, na odiv, ako oddaných na smrť, lebo sme sa stali divadlom svetu i anjelom i ľuďom.
10
My blázni pre Krista, a vy rozumní v Kristu; my slabí, a vy silní; vy slávni a my takí, ktorí nemajú cti.
11
Až do tejto hodiny i lačnieme i žíznime i nahí sme i pohlavkovaní sme i miesta nikde nemáme
12
i namáhame sa robiac vlastnými rukami; nadávajú nám, dobrorečíme; prenasledujú nás, znášame;
13
rúhajú sa nám, prosíme. Sme jako smeti sveta, všetkým za povrheľ až doteraz.
14
Nepíšem tohoto nato, aby som vás zahanbil, ale napomínam ako svoje milované deti.
15
Lebo keby ste mali hneď desať tisíc pestúnov v Kristu, ale nemôžete mať mnoho otcov, lebo ja som vás splodil v Kristu Ježišovi skrze evanjelium.
16
A tedy vás prosím, nasledujte mňa.
17
Preto som vám poslal Timotea, ktorý je mojím milovaným dieťaťom a verným v Pánovi, ktorý vás upomenie na moje cesty v Kristu Ježišovi, jako učím všade v každom sbore.
18
Ale jako keby som nemal prijsť k vám, naduli sa niektorí.
19
Avšak prijdem k vám skoro, ak bude Pán chcieť, a poznám, nie slovo tých nadutých, ale moc.
20
Lebo kráľovstvo Božie nezáleží v slove, ale v moci.
21
Čo chcete? Či aby som k vám prišiel s palicou a či s láskou a v duchu tichosti?