Kapitola 12
1
Prosím vás tedy, bratia, pre rôzne milosrdenstvo Božie, žeby ste ta dali svoje telá v živú obeť svätú a ľúbu Bohu, rozumnú to vašu svätoslužbu.
2
A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale sa premeňte obnovením svojej mysli, aby ste zkúšali, čo je vôľa Božia, to, čo je dobré, ľúbe a dokonalé!
3
Lebo hovorím skrze milosť, ktorá mi je daná, každému, kto je medzi vami, aby nemyslel vyššie nad to, čo treba myslieť, ale aby myslel tak, že by rozumne myslel, každý podľa toho, jako jednému každému Bôh udelil mieru viery.
4
Lebo tak, ako máme v jednom tele mnohé údy, ale jako údy nemajú všetky toho istého úkonu,
5
tak aj my mnohí sme jedným telom v Kristovi, ale jednotlive jedni druhých údami.
6
A majúc rozdielne dary, podľa milosti, ktorá nám je daná, buď proroctvo, nech je v úmere s vierou;
7
buď službu, verný v službe; buď ten, kto učí, v učení;
8
buď kto napomína, v napomínaní; ten, kto sa sdieľa, v prostote; kto je predstavený, v pilnosti; kto činí milosrdenstvo, nech to robí veselou tvárou, ochotne.
9
Láska nech je nepokrytecká. Nech sa vám oškliví zlé, a pridŕžajte sa dobrého.
10
V bratskej láske buďte navzájom naproti sebe nežní, v úcte jedni druhých predchádzajúci,
11
v prácach nie leniví, duchom vrúci, Pánovi slúžiaci,
12
v nádeji sa radujúci, v súžení trpezliví, na modlitbe zotrvávajúci,
13
v potrebách svätých sa sdieľajúci, za pohostinnosťou sa ženúci.
14
Dobrorečte tým, ktorí vás prenasledujú; dobrorečte a nezlorečte.
15
Radovať sa s radujúcimi a plakať s plačúcimi;
16
jedno a to isté navzájom naproti sebe smýšľajúci; nie mysliaci na vysoké veci, ale nízke nech vás zaujíma.
17
Nebuďte rozumní sami u seba, nikomu neodplacujúc zlého za zlé, premýšľajúc o tom, čo je dobré pred všetkými ľuďmi.
18
Ak je to možné, nakoľko to závisí od vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi.
19
Nie sami sa pomstiac, milovaní, ale dajte miesto hnevu, lebo je napísané: Mne pomsta; ja odplatím, hovorí Pán.
20
A tak keď je hladný tvoj nepriateľ, nakŕm ho; keď je smädný, napoj ho; lebo to robiac shrnieš žeravé uhlie na jeho hlavu.
21
Nedaj sa premáhať zlému, ale premáhaj dobrým zlé.
Kapitola 13
1
Každá duša nech sa podriaďuje vrchnostiam, ktoré jako také majú vyššiu moc; lebo nieto vrchnosti krome od Boha, a vrchnosti, ktoré sú, zriadené sú od Boha,
2
takže ten, kto sa protiví vrchnosti, stavia sa proti Božiemu zriadeniu; a tí, ktorí sa staväjú oproti, sebe vezmú odsudok.
3
Lebo vladári nie sú postrachom dobrému skutku, ale zlému. A chceš sa nebáť vrchnosti? Rob to, čo je dobré, a budeš mať pochvalu od nej,
4
lebo je služobníkom Božím tebe na dobré. Ale ak robíš to, čo je zlé, boj sa! Lebo nie nadarmo nosí meč, lebo je služobníkom Božím, pomstiteľom, na hnev tomu, kto pácha zlé.
5
Preto je nevyhnutne potrebné podriaďovať sa, nie len pre hnev, ale aj pre svedomie.
6
Lebo preto platíte aj dane, lebo sú svätoslužobníkmi Božími, práve nato zotrvávajúci v správe.
7
A tedy dajte každému, čo ste komu podlžni: komu daň, tomu daň; komu clo, tomu clo; komu bázeň, tomu bázeň; komu česť, tomu česť.
8
Nebuďte nikomu nič dlžni, krome navzájom sa milovať; lebo ten, kto miluje blížneho, naplnil zákon.
9
Lebo: Nezcudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nepovieš falošného svedoctva, nepožiadaš, a jestli je aké iné prikázanie, to všetko sa zahrňuje v slove: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba.
10
Láska nerobí blížnemu zlého, a tedy plnosťou zákona je láska.
11
A toto, znajúc čas, že je už hodina, aby sme sa prebudili zo spánku a vstali, lebo teraz nám je bližšie spasenie, ako bolo vtedy, keď sme uverili.
12
Noc pokročila, a deň sa priblížil. Složme tedy skutky temnosti a oblečme si zbrane svetla.
13
Jako vodne choďme slušne, nie v obžerstvách a pijanstvách, nie v smilstvách a prostopašiach, nie v zvade a závisti.
14
Ale si oblečte Pána Ježiša Krista a nepečujte o telo tak, aby sa v ňom zobúdzaly zlé žiadosti.
Kapitola 14
1
A slabého vo viere prijímajte, nie na posudzovania myšlienok.
2
Lebo niekto verí, že smie jesť všetko, a zase niekto súc slabý jie zeliny.
3
Ten, kto jie, nech nepohŕda tým, kto nejie; a zase ten, kto nejie, nech nesúdi toho, kto jie, lebo ho Bôh prijal.
4
Ktože si ty, ktorý súdiš cudzieho čeľadína? Svojmu vlastnému pánovi stojí alebo padá. Ale bude stáť, pretože Bôh je mocný postaviť ho, aby stál.
5
Lebo niekto súdi, že niektorý deň je nad iný deň, a zase niekto súdi, že každý deň ako deň. Každý nech si je istý veci sám vo svojej mysli.
6
Kto dá na deň, dá Pánovi; kto nedá na deň, nedá Pánovi na deň. Kto jie, jie Pánovi, lebo ďakuje Bohu, a kto nejie, nejie Pánovi a ďakuje Bohu.
7
Lebo nikto z nás nežije sám sebe, a nikto sám sebe nezomiera.
8
Lebo keď žijeme, žijeme Pánovi; a keď mrieme, mrieme Pánovi. A tak tedy buď žijeme buď mrieme, sme Pánovi.
9
Lebo nato Kristus i zomrel i vstal i ožil, aby panoval i nad mŕtvymi i nad živými.
10
A ty prečože súdiš svojho brata? Alebo aj ty, prečo pohŕdaš svojím bratom? Lebo sa všetci postavíme pred súdnou stolicou Kristovou.
11
Lebo je napísané: Jako že ja žijem, tak isté je, hovorí Pán, že mne sa skloní každé koleno, a každý jazyk bude oslavovať Boha.
12
Tak tedy jeden každý z nás dá sám za seba Bohu počet.
13
Nesúďme tedy viacej jedni druhých, ale radšej usúďte to, aby ste nekládli bratovi do cesty toho, na čom by sa potknul alebo pohoršil.
14
Viem a som presvedčený v Pánu Ježišovi, že samo sebou nie je nič obecné čiže nečisté; iba tomu, kto myslí o niečom, že je obecné, tomu je obecným.
15
Ale ak zarmucuje sa tvoj brat pre pokrm, už nechodíš v láske. Neveď do záhuby svojím pokrmom toho, za ktorého Kristus zomrel!
16
Nech sa tedy nerúhajú vášmu dobrému!
17
Lebo kráľovstvo Božie nie je pokrm a nápoj, ale spravedlivosť, pokoj a radosť v Svätom Duchu.
18
Lebo kto v tomto slúži Kristovi, je ľúby Bohu a dokázaný ľuďom.
19
A tak tedy sa žeňme za tým, čo je vecou pokoja a vzájomného vzdelania.
20
Nebor pre pokrm diela Božieho! Všetko je o sebe čisté, ale zlým je človekovi, ktorý jie a uráža sa pri tom.
21
Dobre je nejesť mäsa ani nepiť vína ani nerobiť ničoho, na čom sa uráža tvoj brat alebo pohoršuje alebo čím slabne.
22
Ty že máš vieru? Maj ju sám u seba pred Bohom. Blahoslavený, kto sám seba nesúdi v tom, čo uznáva za dobré.
23
Ale ten, kto pochybuje, keď jie, je odsúdený, lebo to nie je z viery. A všetko, čo nie je z viery, je hriech.