Kapitola 4
1
To sa náramne neľúbilo Jonášovi a zapálil sa hnevom.
2
Modlil sa Hospodinovi a povedal: Prosím, ó, Hospodine, či nie je toto to, čo som hovoril, dokiaľ som ešte bol na svojej zemi? Preto som sa aj ponáhľal, aby som prv utiekol do Taršíša, lebo som vedel, že si ty silný Bôh milosrdný a ľútostivý, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a ktorý ľutuješ zlého.
3
A tak teraz, ó, Hospodine, vezmi, prosím, odo mňa moju dušu, lebo mi je lepšie zomrieť ako žiť.
4
Na to riekol Hospodin: Či je to dobré, že si sa rozpálil hnevom?
5
A Jonáš vyšiel z mesta, sadol si na mieste od východu mesta, spravil si tam búdu a sadol si do nej, do tône, dokiaľ by neuvidel, čo bude s mestom.
6
A Hospodin Bôh nastrojil kikájon [Veľkolistá, tônistá rastlina. Jedni: tekvica, iní ricínovník], ktorý vyrástol nad Jonáša, aby bola tôňa nad jeho hlavou, aby ho vytrhol z jeho zlého. A Jonáš sa radoval kikájonu veľkou radosťou.
7
Ale Bôh nastrojil červa, keď na druhý deň ráno vychádzala zora, ktorý ranil kikájon, takže vyschol.
8
A stalo sa, keď vyšlo slnce, že Bôh nastrojil východný vietor horúci, a slnce bilo na hlavu Jonášovu tak, že omdlieval a žiadal si zomrieť a povedal: Lepšie mi je zomrieť ako žiť.
9
A Bôh riekol Jonášovi: Či je to dobré, že si sa rozpálil hnevom pre ten kikájon? A povedal: Dobré je, že som sa rozpálil hnevom, až na smrť.
10
Na to riekol Hospodin: Ty ľutuješ kikájon, ktorým si sa netrudil ani si ho nepestoval, ktorý vyrástol za jednu noc a za jednu noc i zhynul.
11
A ja by som nemal ľutovať Ninive, to veľké mesto, v ktorom je viac ako sto dvadsať tisíc ľudí, ktorí nevedia rozdielu medzi svojou pravicou a svojou ľavicou, a hoviad mnoho?
Kapitola 1
1
Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k Micheášovi Morašťanskému za dní Jotáma, Achaza a Ezechiáša, kráľov Júdových, ktoré videl o Samárii a o Jeruzaleme.
2
Počujte, všetky národy, pozoruj ušima, zem, i jej náplň! A Pán Hospodin nech je svedkom proti vám, Pán z chrámu svojej svätosti.
3
Lebo hľa, Hospodin vyjde zo svojho miesta a sostúpiac bude šliapať po výšinách zeme.
4
Vrchy sa budú rozplývať pod ním, a doliny sa budú trhať; budú jako vosk pred ohňom, ako vody vyliate na svahu.
5
To všetko sa bude diať za prestúpenie Jakobovo a za hriechy domu Izraelovho. Ktože je príčinou prestúpenia Jakobovho? Či azda nie Samária? A kto výšin Júdových? Či azda nie Jeruzalem?
6
Ale obrátim Samáriu na hromadu rozvalín na poli, miestom na vysadenie vinice a pomecem jej kamene do doliny a odkryjem jej základy.
7
Všetky jej rytiny budú potlčené, a všetky jej mzdy za smilstvo budú spálené ohňom, a všetky jej modly obrátim v pustinu. Lebo zo mzdy smilnice ich nahromadila, a ku mzde smilnice zase sa navrátia.
8
Nad tým budem smútiť a kvíliť; budem chodiť bosý a nahý; budem nariekať ako šakali a smútiť ako mladí pštrosi.
9
Pretože je nevyhojiteľná zo svojich rán, a že to prijde až po Júdu, dosiahne až po bránu môjho ľudu, až po Jeruzalem.
10
Neoznámte toho v Gáte, ani plakať neplačte; v Bét-leafre som sa pováľal v prachu.
11
Prejdiže vám ta, ty, obyvateľko Šafíra, s obnaženou hanbou! Nevyjde obyvateľka Caanána; smútok v Bét-haécele vezme od vás svoje stanovisko.
12
Lebo obyvateľka Maróta sa bude svíjať bolesťou za strateným dobrým, pretože sostúpi zlé od Hospodina do brány Jeruzalema.
13
Zapriahni tátoše do voza, obyvateľko Lachiša! Ona bola počiatkom hriechu dcéry Siona, lebo v tebe sa našly prestúpenia Izraelove.
14
Preto dáš Moréšet-gátu rozvodný dar prepustný. Domy Achzíba budú klamom kráľom Izraelovým.
15
Ešte ti dovediem vlastníka, obyvateľko Maréše. Až po Adullam prijde sláva Izraelova.
16
Sprav si plešinu a ostrihaj sa pre synov svojich rozkoší; rozšír svoju plešinu jako orol, lebo sa odstehujú od teba do zajatia.
Kapitola 2
1
Beda tým, ktorí vymýšľajú neprávosť a snujú zlé na svojich ležiskách; potom za svetla rána to vykonávajú, lebo je to v moci ich ruky.
2
Žiadostiví sú polí a rabujú, i domov, a berú a utiskujú muža i jeho dom, a to každého i jeho dedičstvo.
3
Preto takto hovorí Hospodin: Hľa, myslím proti tejto čeľadi zlé, odkiaľ nevytiahnete svojich krkov ani nebudete chodiť hrdo, lebo to bude zlý čas.
4
Toho dňa budú používať o vás podobenstvo, budú nariekať žalostným nárekom a povedia: Sme úplne spustošení. Zamenil majiteľa podiel môjho ľudu. Jakože sa zase navráti ku mne?! Odvrátencovi rozdelil naše pole.
5
Preto nebudeš mať toho, kto by zahodil merné lano na los v shromaždení Hospodinovom.
6
Neprorokujte! prorokujú. Keď nebudú týmto prorokovať, neuhnú pohanenia.
7
Oj, ty, ktorý si pomenovaný domom Jakobovým, či ešte je netrpezlivý Hospodin, ak toto jeho skutky? Či nepôsobia moje slová dobre tomu, kto chodí úprimne?
8
A toď, od včera povstal môj ľud obrátiac sa v nepriateľa; s rúcha násilnícky strhujete plášť tých, ktorí idú ubezpečení pomimo; sú jako tí, ktorí sa navracujú z vojny.
9
Vyháňate ženy môjho ľudu, každú z domu jej rozkoší; s jej malých detí beriete moju slávu na veky.
10
Vstaňte a iďte, lebo toto nie je odpočinutie, pre nečistotu, ktorá kazí, a to hroznou zkazou.
11
Keby niekto chodiac za vetrom a za lžou klamal a povedal: Budem ti prorokovať o víne a o opojnom nápoji, nuž bol by prorokom tohoto ľudu.
12
Istotne ťa soberiem, Jakobe, celého; istotne shromaždím ostatok Izraela; soženiem ho dovedna jako ovce Bocry, jako stádo naprostred jej pastviska; hukotať budú pre množstvo ľudu.
13
Kliesniteľ pojde pred nimi hore; preboria sa a prejdú, prejdú bránou a vyjdú ňou, a ich kráľ pojde pred nimi, a Hospodin vodcom na ich čele.